Symboly obce Čakajovce

Erb obce Čakajovce

Cakajovce Erb

V roku 1998 bol do Heraldického registra Slovenskej republiky pod signatúrou C- 69/98 zapísaný v tejto podobe: V modrom strieborný pravootočený vojak s prázdnou pošvou na opasku, strieborným obojručným mečom so zlatou rukoväťou stína vpravo od neho kľačiacu, vpravo pootočenú striebornú čiernovlasú kráľovnú so zlatou pohanskou korunou, pravým lakťom sa opierajúcu o striebornými nožmi ozubenú pravú polovicu zlatého kolesa a pravicou podávajúcu vojakovi strieborného holuba.
Historickým symbolom obce je cirkevný motív. Patrónka kostola, sv. Katarína sa stala aj znakom Čakajoviec. O sv. Kataríne vieme, že mala byť umučená v ozubenom kolese. Preto sa spravidla zobrazuje ako kráľovná s kolesom. Pretože blesk koleso polámal a zabránil mučeniu, sv. Katarína bola nakoniec sťatá. Práve tento moment je vyrytý do obecného pečatidla zo 17. storočia. V takejto podobe sa používa i dnes.

Vlajka obce Čakajovce 

Vlajka obce Čakajovce

Vlajka obce pozostáva zo štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách modrej (1/8), bielej (3/8), žltej (1/8) a modrej (1/8). Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi t.j. tromi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

História obce Čakajovce

Odkaz na fotogalériu, dobové fotografie, zachytávajúce ťažkú dobu minulosti.

 

Kronika našej dediny je popísaná v tejto veľkej knihe.

Stručný historický vývoj obce


Čakajovce sa radia medzi najstaršie obce na Slovensku, ktorých korene vzniku siahajú do čias sťahovania národov. Sú pojmom v archeologickom merítku nielen našich ale aj historikov zo susedných štátov. Najdôležitejšie medzníky vo vývoji našej obce a jej formovanie až do dnešnej podoby:
- 7. – 8. stor. existovalo tu pohrebisko, ktoré trvalo aj po zániku Veľkej Moravy. Z tohto obdobia sa tu našlo 818 hrobov skrčencov orientovaných v smere východ – západ
- 10. stor. pochovávania aj iných etník, prevládali hroby starých Maďarov
- 11. stor. z tejto doby sa tu nenašli základy nijakej stavby. Z hrobov mizne keramika, ktorá sa tam ukladala ako jedna z foriem milodarov, začínajú prevládať šperky. Boli vydané prísne cirkevné nariadenia, ktoré zakazovali milodary, preto sa tradičné mince ukladali do úst a pod panvu. Našlo sa 28 kusov arpádovských mincí a mince Štefana I.
- 12. stor. pôvodné pohrebisko zaniklo a nakoľko sa v tej dobe začali cintoríny premiestňovať do okolia kostolov, predpokladá sa, že potom sa pochovávalo do Drážovského cintorína.
V roku 1943 sa pri stavbe železničnej trate zo Zbehov do Jelšoviec odkrylo niekoľko hrobov. Archeologický výskum priniesol zaujímavé výsledky. Odkrylo sa pohrebisko s niekoľkými netradičnými hrobmi. Všetky boli dlhé 2 – 2,45 m, s výnimkou bojovníka, ktorého hrob mal dĺžku až 3,77 m a navyše bol aj orientovaný v inom smere – hlavu mal na západe, aby keď sa prebudí na druhom svete mal zrak upretý na východ slnka. Na dne sa našli zvyšky drevených dosiek, sena a slamy, ktoré pravdepodobne tvorili výplň rakiev. Zomrelí mali ruky vedľa tela, ale našli sa aj skrčenci, pri ktorých sa predpokladá, že boli príslušníkmi iného etnika alebo boli telesne postihnutí. U tých, ktorí mali ruky skrížené na hrudi, sa predpokladá náboženská orientácia na kresťanstvo. Najzaujímavejší bol dvojhrob, v ktorom bol dodatočne pochovaný príbuzný a trojhrob, v ktorom bola matka s dvoma novorodencami. V hroboch sa našlo aj množstvo darov, medzi šperkmi najmä náušnice, zlaté a bronzové náušnice, náramky, nákrčníky, polmesiačikovité prívesky na korálkoch, z ostatných vecí sa najčastejšie vyskytovali železné nože, britvy, kresadlá, pracky, kovania opaskov, gombíky, súčasti bojovníckej výstroje, ako napr. ostrohy. Z rituálnych zbraní to boli meče, šable, kopije, oštepy, železné hroty šípov, sekety-bratice – najstaršie slovanské zbrane a okrem týchto sa našlo množstvo predmetov poľnohospodárskeho charakteru, ako kosáky asymetrické radlice, drevené vedierka a nádoby.

 

Názov obce od pôvodnej podoby až po súčasnosť


1251 - prvý záznam – hovorí sa o obci Cheka ako o sídle rybárov Nitrianskeho hradu
1259 - spomína sa Chokovy. Pomenovanie sa vyvodzuje z výrazu Čege alebo aj Cégek čo označuje zariadenie na chytanie rýb
1549 - osada Chekey patrila do nitrianskeho biskupstva
1742 - prvý poslovenčený názov obce a to vo forme Csakajowcze zaznamenal Matej Bel vo svojich spisoch
1774 - neskôr sa spomína ako Csakajowitz a potom Czakajowcze

 

Významné etapy v rozvoji obce


1156 - prvá zmienka o obci
1251 - prvý záznam o obci
1401 - bola vystavená listina, v ktorej sa rybárom dovolilo postaviť hrádze pre dve väčšie nádrže dažďovej vody
1431 - týmto územím prechádzali husitské vojská a ony pravdepodobne vybudovali okolo kostola kamenné opevnenie
1549 - osada Chekey patrila do nitrianskeho biskupstva
1576 - osada bola vypálená a ujarmená Turkami
1582 - ovládali tunajší poddaní, ale taktiež aj osadu Jabtelke
1606 - prechádzali obcou bočkajovské vojská, ktoré bojovali proti Turkom
1641 - domáci najímali od nitrianskej kapituly osadu Perk medzi Jelšovcami a Kiklósom a vlastnili les v drážovskom chotári Berek
1626 - bývalo tu 27 sedliackych, 2 železiarske rodiny a 6 usadlostí bolo pustých
1697 - prestavba katolíckeho kostola sv. Kataríny Alexandrijskej
1715 - v osade žilo 12 sedliackych a 11 podželiarskych rodín
1805 - obcou prechádzali Kutuzovské vojská
1830 - smrť mnohých občanov a detí na choleru. V obci sa musel na písomný príkaz vyzabíjať všetko dobytok.
1848 - všeobecná obnova dediny po vojnovom období
1880 - zbúrali Erdodyho kaštieľ
1896 - ruženičiarsky spolok dal postaviť sochu Panny Márie ruženičiarskej
1913 - postavili budovu školy
1914 – 1918 – v 1. sv. vojne zahynulo 36 občanov našej obce
1925 - založená obecná knižnica
1930 - továrnik Baťa zo Zlína chcel postaviť továreň, ale zastupiteľstvo mu to nedovolilo
1940 - zakúpenie prvého rádia v dedine – občania sa zozbierali
1939 – 1945 – v 2. sv. vojne zahynuli 4 občania našej obce
1945 – 31. 3. oslobodená obec Čakajovce sovietskou armádou
1946 - v obci bola vytvorená Materská škola
1956 - začala sa stavať novostavba pekárne
1960 - výstavba základnej školy v obci
1981 - výstavba športového areálu pri základnej škole
1991 - v centre obce sa za účasti politických a cirkevných predstaviteľov nášho štátu slávnostne odhalil pamätný dvojkríž padlým v oboch svetových vojnách
1994 - zahájenie výstavby plynofikácie obce
1999 - zahájenie výstavby kanalizácie v obci

 

Kroj čakajovských občanov


Obyvatelia Čakajoviec nosili v minulosti kroje, ktoré boli typické pre ich región. Ženy i muži sa v minulosti pri rôznych slávnostných príležitostiach obliekali do sviatočných krojov, ktoré sa dodnes zachovali vo vitrínach Slovenského národného múzea v Martine. V pracovných dňoch si obliekali oblečenie typické pre minulé roky.
Muži nosili na hlavách „širáky“ s veľkou strechou. Ozdobené ich mali stuhou, cez ktorú bola otočená pletená šnúrka zakončená uzlami v podobe žaluďa. Klobúk bol plstený a ten si dávali na hlavy len vo sviatočných dňoch. Pod zdobenou košeľou, ktorá bola z konopného vlákna a bohato vyšívaná, nosili tzv. „trigá“ bielej farby. Košeľa mala úzke i široké rukávy. Na spodnej časti boli poprišívané kostené gombičky. Golier bol až po bradu a zdobili ho nádherné vzory. Zapínal sa „žinenkami“ – mašličkami červenej farby. Nohavice tiež nazývané „galoty“ sa vyrábali z kangóru čierneho ako uhoľ. V robotné dni sa nosili nohavice šedej farby. Miesto ponožiek si obkrútili okolo nôh tzv. „onuce“ – handry so starých vriec. Na nohy si obúvali čižmy s vrzgáčmi. Vrch čižiem zdobili pleteným koženým „trojakom“, ktorý ukončili na prednej časti gombíkovou ozdobou. Do práce si obúvali „štíble“ z hovädzej kože. Okolo domu nosili „drevenice“, do ktorých si dávali vatový rukáv, alebo slamu, čo používali miesto ponožiek. V čižmách – dreveniciach sa na fašiangy veselo tancovalo. Na košeli nosili vestu zdobenú pestrými gombíkmi. Muži v zime nenosili zimné kabáty. V minulosti si obliekali haleny z ovčej vlny. Cena celého obleku sa v roku 1937 pohybovala oko 380 Kčs.
Ešte krajší a vyzdobenejší kroj nosili ženy. Dievčatá si česali vrkoče a vypletali si ich „ihličkami“. Do vlasov si uväzovali pestré stužky. Vydaté ženy nosili na hlavách čepce. Vo sviatočných dňoch si dávali čepce vyzdobené šnúrkami, čipkami, korálikmi. Mladá nevesta nosila „partu“. Boli to stuhy červenej farby. Na slávnostné príležitosti nosili prekrásne zdobenú vestu. Sukne boli skladané zo štyroch až piatich vrstiev. Do zimy nosili vlniaky a staršie ženy farbisté kožuchy.

Kronika obce Čakajovce

Čakajovce , obec v okrese Nitra, západoslovenský kraj. Leží 146 m. n. m. v podunajskej nížine, na naplaveninách Nitry. Slovanské sídlisko z 11-12 storočia. Prvý záznam je z r. 1251. Hovorí o obci Cheka, ako o sídle rybárov Nitrianskeho hradu. V r. 1259 sa táto obec spomína s názvom Chokoy. V murive sú zvyšky románskej stavby. Kostol je opevnený múrom. Jednoloďová stavba s polkruhovým uzáverom presbytéria, na severnej strane s pristavanou sakristiou a predstavenou vežou nesymetricky umiestnenou na priečelí. Na portály opevnenia sa nachádzajú kamenné sochy, dielo neznámych ľudových umelcov. V r. 1715 sa nachádzalo v obci 12 sedliackych a 11 podželiarskych rodín. V r. 1751 tu žilo na 6 a päť osmín sesiách 71 rodín, ktoré chovali 86 koní, 75 dojníc, 190 oviec, 77 ošípaných a 6 včelstiev. Pálenku si pálili v 4 kotlíkoch. Na Kiklove žili 3 rodiny, mali 8 kráv a 14 svíň. Kostol sv. Jána Nepomuckého, doložený už v 14 st. a prestavaný v r. 1697 sa dochoval dodnes. Erdodyho kaštiel zbúrali v r. 1880. V čase Napoleonských vojen v r. 1805 prechádzali obcou Kutuzovové vojská po podpísaní Bratislavského mieru. Z ostatných pamiatok nachádzajúcich sa v katastri obce, treba spomenúť prícestný kríž z r. 1808. prícestnú sochu sv. Jána Nepomuckého z r. 1844 a prícestný stĺp so sochou Panny Márie z r. 1896. Na jeseň v r. 1848 prechádzajú okolím obce slovenskí dobrovoľníci, skupiny Lewartovského smerom z Leopoldova na Nitru a druhá časť na Banskú Bystricu. V dedine sa už nezachovali pôvodné stavby z nepálenej tehly, pokryté slamenou valbovou strechou. Ojedinelé zachované zvyšky dokazujú, že domy boli trojpriestorové, vchod do pitvora zvýraznený výpustkom. Za obytnou časťou bola maštaľ a šopa. Vo dvore naproti domu bola malá sýpka. Za domami sa nachádzal rad zrubových stodôl so slamenými strechami. Obec obývali vždy Slováci. Severné susediace obce Jelšovce (Jagerseg), Výčapy-Opatovce, Podhorany (Mechenice, Bádice) boli Maďarské. Južne, východne a západne susediace Šurianky, Zbehy, Lužianky (Šarlužky-Kajsa) a Drážovce boli slovenské. Maďarizácia nemala veľký vplyv na rečovú premenu obyvateľstva obce.

Pomenovanie sa vyvodzuje z výrazu Čege, alebo aj Cége, čo označuje zariadenie na chytanie rýb. Toto miesto pri vtoku Radošinky do Nitry bolo pre rybolov mimoriadne vhodné. Z listiny z r. 1401 vieme, že tu postavili vtedy hrádze pre dve väčšie nádrže dažďovej vody, ktoré si zriadili pravdepodobne rybári. V novembri 1431 prechádzali vtedajšou obcou husitské vojská, ktoré vybudovali okolo kostola kamenné opevnenie. Roku 1549 patrila obec Chekey nitrianskemu biskupstvu, ktoré tu malo 11 port. Roku 1576 bola obec vypálená a obsadená Turkami. V roku 1582 obrábali tunajší poddaní aj osadu Jóbtelke. Roku 1606 prechádzali obcou bočkajovské vojská v bojoch proti Turkom. V roku 1641 obzvatelia obce najímali od nitrianskej kapituly osadu Perk medzi Jelšovcami a Kiklovom. Čakajovčania mali les v drážovskom chotári s názvom Berek. V r. 1626 tu žilo na 14 sesiách 27 sedliackych a 2 želiarske rodiny, 6 a pol usadlostí bolo pustých. V r. 1643 postupovali obcou severné časti cisárskej armády proti Rákocziho vojskám, smerom k Fiľakovu. V druhej polovici 17 st. podnikali Turci opäť nájazdy na Nitru a severne od Nitry. V r. 1663 bola zvedená bitka poľských a tureckých vojsk v okolí Nitry. Kostol sv. Kataríny bol v r. 1697 prestavaný.

V školách sa síce násilne učilo po maďarsky, ale výsledky boli slabé. Obyvateľstvo v bývalom Rak. Uhorsku boli maloroľníci a poľnohospodársky robotníci. U roľníkov bola však zaostalá technika obhospodárovania pozemkov. Jedine u Dr. Gabriela Staudta sa dá hovoriť o intenzívnom hospodárení. Jeho starostlivosť o deputátnikov bola však veľmi zlá. Bývanie bolo zlé. V trojmiestnostných domkoch bývali vždy dve rodiny, s počtom príslušníkov jednej rodiny až 15 členov. Práce nebolo, zárobky nepostačovali ani na výživu rodiny. Ako-tak sa žilo iba vlastníkom poľnohospodárskej pôdy, ale i ich výživa bola nedostatočná. Trpelo sa na mnohé sociálne onemocnenia. Lekárskej pomoci nebolo. Pomoc pre biednych však nemala odkiaľ prísť. Lepšie situovaný ľudia mali najviac dvoje oblečenie. Jedno sviatočné umiestnené v truhliciach a pracovné, ktoré sa nosilo bežne. Sviatočný kroj Čakajovských občanov bol typický. V slovenskom národnom múzeu v Martine sú vitríny, kde je umiestnený špeciálne kroj ženy a muža z obce Čakajovce. Vzdelanie obyvateľstva bolo len na priemernej úrovni. Politické uvedomenie bolo nedostatočné. Robotníci pracovali ako nádenníci na miestnom statku, alebo v okolitých statkoch, kde sa chodilo denne od 3 hodiny ráno a prichádzalo sa až po zotmení. Často sa spomína u starších občanov onemocnenie tzv. „vlčavkou“, kedy následkom avitaminózy sa za šera stráca zrak a tým aj orientačné schopnosti. Do práce sa mohlo ísť iba v skupinách, lebo jednotlivci by sa nemohli orientovať a cestou by zablúdili. Isté zlepšenie nastalo ku koncu 19. storočia, kedy časť robotníkov bola zamestnaná na stavbe železnice Nové Zámky- Prievidza. No zárobky boli veľmi slabé i tu a pracovné výkony boli nadľudské. Ako sezónni robotníci pracovali niektorí občania na príležitostných stavbách ako murárski a tesárski pomocníci. Najstaršie a najrozrastenejšie rodiny v obci sú: Bíroví, Bojdoví, Laukoví, Koňanoví, Čentéšoví, Lahučkí, Vargoví, Gregušoví a Godároví. Najväčšiu výmeru mali pozemky patriace Bolskerovi Albertovi a Ghyllanyimu Štefanovi. Tieto pozemky odkúpil Gabriel Stadt, hlavný tabulárny sudca z Budapešti, ktorý býval v Čakajovciach od r. 1925 až do prechodu fronty v r. 1945, kedy sa odsťahoval na neznáme miesto. Opis krojov, ktoré nosili občania v minulosti.

Muži: Na hlavách nosili „širák“ s veľkou strechou, ozdobený stuhou, cez ktorú bola otočená pletená šnúrka zakončená uzlami v podobe žaľuda. Klobúk bol pestený. Nosil sa len na sviatočné príležitosti. Pod zdobenou košeľou nosili „trigá“ bielej farby. Košele boli z konopného plátna, boli bohato vyšívané. Rukávy boli úzke, ale nosili sa košele aj so širokými rukávmi. Na spodku rukáva sa zapínali kostenými gombičkami do uška z konopnej cverny. Na spodku rukáva bol vyšívaný pás asi 7 cm. Na pleciach bola košeľa tiež vyšívaná. Rukávy s driekovou časťou boli spojené riečicovým zväzom. Golier bol stojací, vyšitý nádherným vzorom. Zapínal sa „žinenkami“ mašličkami červenej farby v normálne dni a modrej farby v pôstnom období a v dňoch smútku. Náprsná časť sa zapínala jedným gombíkom pod „žinkou“. Okolo boli vyšité ešte riedke vzory. „Galoty“ boli z kangánu čierneho ako uhoľ. V robotné dni sa nosili „ekozové“ alebo „cajchové“ šedej farby. Sviatočné nohavice boli na spodnej časti zúžené, aby sa mohli nosiť do čižiem. V kolenovej oblasti boli vypchaté s „katafónmi“. V hornej časti mali sklapaciu „predničku“, cez ktorú bol prevlečený opasok. Prednička bola vyšitá vzorom z čiernej šnôrky. Na oboch bokoch boli vačky. Od vačkov bola prišitá ozdobná šnôrka, ktorá v nadkolennej oblasti tvorila slučkovaný vzor. Na spodnej časti nohavíc, od členkov bola prišitá šnôrka, ktorou sa nohavice upevňovali. Miesto ponožiek sa nosili „onuce“- handry zo starých vriec. Na nohách nosili čižmy s vrzgáčmi. Bola to do duploviek vložená koža natrená „kolofóniou“, aby bolo počuť kráčanie na diaľku. Vrch čižiem bol zdobený pleteným koženým „trojakom“, ktorého ukočenie tvorilo na prednej časti gombíkovú ozdobu. Do práce sa nosili „štíble“ z hovädzej kože, prípadne baganče. Okolo domu sa nosili „drevenice“, v ktorých nosili vatový rukáv zo starých kabátov miesto ponožiek, alebo slama. V týchto dreveniciach sa na fašiangy i krepčilo. Na košeli sa nosil „lajblík“, bez rukávov ozdobený pestrými gombíkmi aj na chrbtovej časti. Vpredu boli dva vačky. Kabát bol z kangáru, alebo alebo súkna s rukávmi a dvoma vačkami. Zvnútra boli tiež dve hlbšie vrecká. Na predných vreckách boli klopy zúbkovaného tvaru. Na kabáte a vačkoch boli štepované vzory. Na rukávoch sa nosili 2 gombičky také isté ako boli na zapínanie kabáta. Gombíky boli kostené pologuľového tvaru zo spodu opatrené uškom na prišitie. Kabát bol bez goliera. Muži nenosili zimné kabáty. V starších časoch sa nosili haleny z ovčej vlny. Cena takého obleku v roku 1937 stála 380.- Kčs.

Ženy: Ešte parádnejší kroj nosili Čakajovské ženy. Treba pripomenúť, že oba druhy krojov sa nachádzajú vo vitrínach Slovenského múzea v Martine. Dievky nosili na hlavách vrkoče vypletané „ihličkami“, ak ich mali stočené do „kahanca“, tak v ňom mali zastrčený hrebienok. Vo vlasoch nosili pestré stužky. Vydaté ženy nosili „čepce“, ktoré boli sviatočné a pracovné. Najmä na sviatky nosili čepce prekrásne zdobené šnúročkami, čipkami, korálkami „karalížami“. Mlada nevesta nosila „partu“, boli to stuhy červenej farby-„atlasky“. Na vrchu party boli dva venčeky z voskových ozdôb a bieleho „pierka“. Pod partou sa nosila šatka. Ženy nosili konopné „rukávce“, na pleciach a ramenách nabraté v podobe gule. Na pleciach bola pestrá výšivka, ako i na zúženej časti na remene. Golierik bol z mäkkého plátna. Vo sviatok so obliekali nádherný „lajblík“. Na chrbtovej časti boli 3 pásy zdobené zlatými „karalýžami“, ktoré sa v drieku zbiehali. Z prednej strany sa zapínali košeľovými gombíčkami. Na prednej strane nosili kašmírové „gonflaše“ s dlhými strapcami. Farba prevládala belasá. Sukne sa nosili z farebného kašmíru, alebo štofu. Na robotný deň z „oxfordu“. Sukne boli v páse narámené a poskladané zo 4 alebo 5 kusov látky. Sklady boli redšie. Spodníky nosili konopné. Čižmy boli s tvrdými sárami a tiež mali vlepené vrzgáče. Opätky boli tenké. Čižmy si dávali šiť v Nových Zámkoch. Na spodnej časti opätku sa nosili podkovičky. Sáry neboli zvlášť zdobené. Na prednej časti bol oblúkovitý výkroj smerom navrch. Pre bežné nosenie sa používali drevenice. Do zimy sa nosili vlnáky a staršie ženy farbisté kožuchy, ktoré boli tiež nádherne zdobené. Na sukniach nosili mladšie ženy „tyranglové“ zástery, ktoré boli kolom dokola zdobené čipkou. Staršie ženy nosili hladké „glotové“ zástery.
V obci sa zachovali veľmi mnohé zvyky, povery, povesti ktoré sa však súčasnou generáciou zabúdajú. Uvedieme iba niektoré: Pozoruhodné sú svadobné zvyky a piesne. Fašiangové zvyky, veľkonočné nosenie Moreny, šibačka a polievačka, svätenie jedál, jánske ohne, žatevné obrady, páračky peria, predvianočné a vianočné zvyky by si zaslúžili osobitné spracovanie. Tiež niektoré piesne a riekanky by bolo treba uchovať. Pre zachovanie jazykových prvkov uvedieme jednu vinšovačku:

Neska čas ranných hodinách
Nad vašim domom anjeli leteli
a vaše meniny Jozefa vítali.
Preto aj ja Vás vítam, od Pána
Boha šťastí pýtam, aby nám dal
Pán Boh zdraví, šťastí, hojné
božské požehnání a po smrti
kráľovstvo nebeské obsáhnutí.
Ale až dá Pán Boh, že by sme
z tohto sveta vykročiť moseli,
nech nám blahoslavená Panna
Mária vyprosí u jej milého syna
nebeského kráľovstva

Poloha a popis obce: Rozloha obce je 5,78km aj s chotárom. Obec leží na pravom brehu rieky Nitry, ktorá mala riečište veľmi znečistené až do regulácie, ktorá bola prevádzkovaná v dlhšom období, hlavne v období hospodárskej krízy v rokoch 1933-1940. premenlivé riečište zapríčiňovalo časté povodne, ktoré ohrozovali katastrofami i obec. Naplaveniny smerom k severu sa začínajú zužovať. Východne od obce začína Tribečské pohorie s vrchmi Zobor (587m) a Žibrica (617m), západne začína Nitrianska Pahorkatina s pahorkami okolo 250 m n. m. asi 30 km. Západnejšie sa tiahne Považský Inovec. Pôda v okolí obce je zo štvrtohorných naplavenín a to väčšinou kolocén a pleistocén , patrí medzi úrodné pôdy. Je základom rozvinutého poľnohospodárstva. Oblasť rieky Radošinky a Perky – potoka býva často zaplavovaná vodou. Priemerné ročné teploty sú 9°C. (V januári –2°C, v júli 20°C). Priemerné ročné zrážky sú 60 mm. Prevažujú vetry severných a severozápadných smerov.
Komunikácie: Obcou prechádza železničná trať Prievidza -Nové Zámky a odbočka Jelšovce – Zbehy, ktorá je napojená na trať Nitra – Leopoldov. Z cestnej dopravy treba spomenúť hlavnú cestu Topoľčany – Nitra a jej odbočku na Zbehy s cestami do Horných Obdokoviec a Piešťan. Doprava je veľmi rušná. Prírastok obyvateľstva má stúpajúcu tendenciu, na 1000 obyvateľov činí 16 osôb ročne. V blízkosti obce sa nenachádzajú žiadne významné staviteľské pamiatky. V časoch pred prvou svetovou vojnou boli v obci 2 cintoríny – starý a nový. Obyvateľstvo obce tvorili prevažne príležitostní robotníci, deputátnici a menšia časť malí a strední roľníci. Ženy pracovali v domácnosti a na poliach statkárov okolí: Zoltán – Nové Sady, Braun – Perkovce, Káčer – Ľudovítová. Matričný obvod bol v Zbehoch do r. 1950, odvtedy v Jelšovciach. Notársky úrad bol v Jelšovciach. Od r. 1920 bol notárom Vojtech Pápay do r. 1925. Od r. 1934 Michal Brusnický do r. 1940. Odvtedy bol notársky úrad až do zrušenia v Zbehoch.

Obvod lekára bol pôvodne vo Výčapoch – Opatovciach. Bola tam tiež lekáreň. Neskôr bolo zriadené zdravotné stredisko v Zbehoch. Obchodná činnosť v obci Čakajovce sa vyvíjala z veľmi skromných podmienok krámového predaja až po vzorný obchodný predaj v súčasnosti. Prvý krm mal občan židovského pôvodu. Neskoršie mal obchodík občan Machala. Žid Ascher mal krčmu a bol súčasne prvým mäsiarom. Vojnoví invalidi Štefan Bíro a Ľudovít Žákovič dostali licenciu na prevádzanie obchodnej činnosti poprvej svetovej vojne. Veľmi aktívne začala činnosť Potravinového družstva, umiestneného v skromných miestnostiach. Prvými družstevnými funkcionármi boli občania našej obce a to Pavol Mako, Pavol Gajdošík, Štefan Gajdošík, Ján Lauko a Štefan Lauko. Potravinové družstvo však zaniklo. Za Slov. Štátu dostal živnostenské oprávnenie Gašpar Gajdošík. Naozajstný obchodný ruch nastáva až po oslobodení, kedy obchod prechádza do rúk ľudového spotrebného družstva Jednoty. Z udalostí minulého storočia, ktoré sa zachovali v spomienkach našich občanov treba spomenúť onemocnenie našich občanov a detí na choleru v roku 1831. Mnohí podľahli tejto vtedy zákernej nemoci. Na jej zlikvidovanie sa muselo prikročiť k prísnym opatreniam. V obci sa musel pozabíjať všetok dobytok. V roku 1884 bola odovzdaná do užívania novovybudovaná trať Topoľčany – Nové Zámky. Na prechode prvej železnice bola veľká slávnosť. Mostné konštrukcie prvej železnice stavali odborníci z Rumunska. Naši občania pracovali na stavbe trati. V druhej polovici 19. st. bol na Kiklove založený park, ktorý bol starostlivo udržiavaný a až do prechodu frontu v 2. sv. vojny bol veľkou ozdobou obce.

Podľa údajov historika Dr. Františka Hrušovského cez obec viedla cesta spájajúca Komárno – Nové Zámky – Nitru – Topľčany – Bojnice smerom severojužným a východozápadným z Nitrianskeho hradu cez Radošinu do Moravian. Tieto cesty sa stretávali v Čakajovciach, kde pri Erdodyho kaštieli bol postavený hostinec, ktorý slúžil ako noclaháreň pre cestujúcich. Týmito cestami tiahli vojská, ktoré dobíjali vtedy známe hrady v Nitre, Hlohovci a ktoré plienili čo sa dalo. Už v 10.,11.,12., a 13. storočí boliokolité obce Nitrianskeho hradu vyplienené. Svätoplukove vojská v. r.1109, v. r. 1241 tatárske hordy zničili všetko obyvateľstvo, v. r. 1272 vojská českého kráľa Premysla Otakara 2., v r. 1285 Kumáni. Ostatné udalosti sú opísané v predchádzajúcich stránkach. Až do konca 19. st. len málo obyvateľstva vedelo čítať a písať. Úradné hlásenia sa oznamovali bubnom. Poľnohospodárska výroba pred 1 sv. vojnou bola nízka. Obilie sa kosilo a mlátilo iba ručne. Používali sa „geple“ na pohon. Pestovali sa iba raž a jačmeň, kukurica a zemiaky. Pšenica iba ojedinele. Obilie sa mlelo v mlyne, ktorého majiteľom bol Jozef Bajzík. Na hospodárskom dvore na Kiklove gazdoval do r. 1910 Ghylanyi, alebo nájomca Lowy. Majetok odkúpil Dr. Gabriel Stadt z Budapešti, ktorý sa o hospodárenie veľmi nestaral. Hospodárstvo viedol Bírešský gazda, ktorému pomáhal žencovský gazda. Na majetku pracovali bíreši a sezónni poľnohospodárski robotníci. Bíreši bývali na Kiklove po dvojiciach v jednom byte so spoločnou kuchyňou a jednou izbou pre každú rodinu. K obci Čakajovce patrila aj osada s názvom Čárda, ktorá však zanikla v r. 1932. Kaštieľ Erdodyho bol zbúraný v r. 1880. Podľa ústnych zpráv sa začalo vyučovať v obci v r. 1860. Vyučoval občan židovského náboženstva v súkromnom dome. Riadna školská budova bola vybudovaná v r. 1885 murárskym majstrom Jánom Makom, cena budovy bola 40 šajnov. Táto bola používaná do roku 1913, kedy bola postavená nová škola na území predchádzajúcej školy. Staviteľ bol Harmat z Nitry. Cena budovy bola 23000 uhorských korún. O jej výstavbu sa zaslúžil vtedajší richtár Klement Rolfes a notár z Jágersegu Imrich krasna. Zmluvy o stavbe a používaní sa nachádzajú v školskej kronike. Škola bola 2 triedna s učiteľským bytom. Prvým správcom na tejto škole bol Kálman Alajoš a učiteľkou Vilma Staveníková.

Poloha a príroda obce Čakajovce

Obec leží na pravostrannej nive rieky Nitry v Podunajskej nížine. Podľa počtu obyvateľov sme 843. obec na Slovensku. Čakajovce sú poľnohospodárskou obcou ležiacou 10 km severozápadne od Nitry v západoslovenskom kraji. Rozloha obce je 5,78 km2 aj s chotárom.

 mapka

Okolité dediny:
severovýchodne susediace: Jelšovce
severozápadne susediace: Šurianky
južne susediace : Lužianky
juhovýchodne susediace: Dražovce
západne susediace: Zbehy
Geografické pomery
Obec Čakajovce leží v Podunajskej nížine. Relatívne výškové rozdiely v katastri obce nepresahujú niekoľko desiatok metrov. Obec Čakajovce sa nachádza v nadmorskej výške 146 metrov nad morom v Podunajskej nížine na naplaveninách rieky Nitry. Územie je charakterizované dvomi morfologickými útvarmi. Je to niva rieky Nitry a niva Perkovského potoka. Pahorkatinu tvoria prevažne spraše, a hlavne bola modelovaná činnosťou vetra. Reliéf obce je jednotvárny a plochý. Relatívne výškové rozdiely v katastri obce nepresahujú niekoľko desiatok metrov. Východne od obce začína Tribečské pohorie s vrchmi Zobor (588m) a Žibrica (617 m). Západne začína Nitrianska pahorkatina okolo 250 metrov nad morom.

Klimatické pomery
Klíma Čakajoviec patrí do oblasti nížinnej klímy s miernou inverziou teplôt, viac-menej suchej, prevažne teplej. Priemerná ročná teplota je 9,7 oC. Na záujmovom území naprší v priemere 650 – 700 mm zrážok na 1 meter štvorcový za rok.
Najvyššia teplota : 38 oC v roku 1999
Najnižšia teplota : -30 oC v roku 1928
Priemerný počet tropických dní v roku : 16,0
Priemerný počet letných dní v roku : 68,6
Priemerný počet mrazových dní v roku : 92,4
Priemerný počet ľadových dní v roku : 26,9

Priemerné teploty:
Január Apríl August December
- 1,5 až 4 oC 10 až 12 oC 33 až 38 oC 3 až - 3 oC

Hydrologické pomery
Riečna sieť zahŕňa:
- časť Perkovského potoka na západnej hranici obce
- úsek potoka Dobrotka na východnej hranici obce
- približne 2,5 km dlhý úsek rieky Nitry na juhovýchode. Niektoré úseky rieky Nitry patria k veľmi znečisteným tokom – sú zaradené do 4. stupňa znečistenia
Obec Čakajovce vznikla ako sídlo rybárov Nitrianskeho hradu. Toto miesto bolo pre rybolov mimoriadne vhodné. Z listiny z roku 1401 vieme, že tu postavili vtedy hrádze pre dve väčšie nádrže dažďovej vody, ktoré sa však do dnešnej doby nezachovali. Znečistenie rieky Nitry v prevažnej miere zapríčiňujú chloridy zo severných okresov , ale aj naši občania majú na tom svoj podiel viny, čo mi je veľmi ľúto.
Čakajovce sú poľnohospodárska obec, ležiaca na pravej strane nivy rieky Nitry. Pôdy patria medzi úrodné pôdy a sú základom rozvinutého poľnohospodárstva. Pôdy sú reprezentované hnedo zemami a nivnými pôdami.

Rastlinstvo
Územie Čakajoviec bolo poľnohospodárskou činnosťou veľmi pozmenené. Pôvodne vŕbovo – topoľové lužné lesy boli takmer celkom odstránené a premenené na polia a lúky. V okolí toku rieky môžeme nájsť rôzne druhy vŕb, napr.: vŕba biela, vŕba krehká a iné. Priamo v obci sa vyskytujú aj mnohé importované druhy drevín, napr. tuja západná, sofora japonská, hlošina úzkolistá, tavoľa kalinolistá. Pamätník z 1. a 2. svetovej vojny je obkolesený udržiavaným strihaným plotom z krušpánu vždy zeleného. Neďaleko od budovy Jednoty rastie statná moruša biela. Z domácich drevín rastúcich priamo v obci možno uviesť viaceré exempláre lipy veľkolistej, brezy previsnutej, javora poľného a javora mliečneho. Súčasťou poľnohospodárskeho družstva je otvorený sad, v ktorom môžeme nájsť rôzne druhy ovocných stromov ako napr. jablone, čerešne, višne, marhule, hrušky, broskyne, slivky. Ovocné stromy však môžeme nájsť u každého občana v záhrade. Ulice Čakajoviec zdobia kríky šípových ruží a okrasných stromčekov a kríkov.

Živočíšstvo
Okrem domácich zvierat ako sú psi, mačky, sliepky, ošípané, kačice, môžeme nájsť na území obce i iné zvieratá. V rieke Nitre sa vyskytujú : mrena obyčajná, pleskáč vysoký, belica obyčajná, šťuka obyčajná, zubáč obyčajný, ostriež obyčajný. V oblasti vodných tokov žijú z cicavcov najmä piskory a dulovnice, vodný hmyz – vážky, z obojživelníkov sú najčastejšie skokany a z vodných vtákov sú to divé kačice, lysky, potápky. V oblasti polí, lúk a pasienkov : jarabica poľná, prepelica poľná, bažant obyčajný a taktiež i sovy. Z cicavcov: zajac poľný, syseľ obyčajný, chrček poľný, hraboš poľný. Ako kuriózny možno označiť výskyt samice losa obyčajného aj s mláďaťom na lokalite Veľká lúka. Výskyt vzácnych losov zistil a pozoroval poľovník PZ Čakajovce – Lupka Ján Beňo. Pohyb losov bol zistený v lete roku 1985 v rozsiahlom kukuričnom poli.

Kontaktné údaje

Obecný úrad
Čakajovce 58

951 43 Slovensko
mobil: 0905 797 675
telefón: 037/7793790
email: info@cakajovce.sk
starosta@cakajovce.sk

Úradné hodiny

Pondelok 8:00 – 11:30 12:00 – 16:00
Utorok nestránkový deň
Streda 8:00 – 11:30 12:00 – 17:00
Štvrtok nestránkový deň
Piatok 8:00 – 11:30 12:00 – 15:00
Sobota -
Nedeľa -