Odkaz na fotogalériu, dobové fotografie, zachytávajúce ťažkú dobu minulosti.
Kronika našej dediny je popísaná v tejto veľkej knihe.
Stručný historický vývoj obce
Čakajovce sa radia medzi najstaršie obce na Slovensku, ktorých korene vzniku siahajú do čias sťahovania národov. Sú pojmom v archeologickom merítku nielen našich ale aj historikov zo susedných štátov. Najdôležitejšie medzníky vo vývoji našej obce a jej formovanie až do dnešnej podoby:
- 7. – 8. stor. existovalo tu pohrebisko, ktoré trvalo aj po zániku Veľkej Moravy. Z tohto obdobia sa tu našlo 818 hrobov skrčencov orientovaných v smere východ – západ
- 10. stor. pochovávania aj iných etník, prevládali hroby starých Maďarov
- 11. stor. z tejto doby sa tu nenašli základy nijakej stavby. Z hrobov mizne keramika, ktorá sa tam ukladala ako jedna z foriem milodarov, začínajú prevládať šperky. Boli vydané prísne cirkevné nariadenia, ktoré zakazovali milodary, preto sa tradičné mince ukladali do úst a pod panvu. Našlo sa 28 kusov arpádovských mincí a mince Štefana I.
- 12. stor. pôvodné pohrebisko zaniklo a nakoľko sa v tej dobe začali cintoríny premiestňovať do okolia kostolov, predpokladá sa, že potom sa pochovávalo do Drážovského cintorína.
V roku 1943 sa pri stavbe železničnej trate zo Zbehov do Jelšoviec odkrylo niekoľko hrobov. Archeologický výskum priniesol zaujímavé výsledky. Odkrylo sa pohrebisko s niekoľkými netradičnými hrobmi. Všetky boli dlhé 2 – 2,45 m, s výnimkou bojovníka, ktorého hrob mal dĺžku až 3,77 m a navyše bol aj orientovaný v inom smere – hlavu mal na západe, aby keď sa prebudí na druhom svete mal zrak upretý na východ slnka. Na dne sa našli zvyšky drevených dosiek, sena a slamy, ktoré pravdepodobne tvorili výplň rakiev. Zomrelí mali ruky vedľa tela, ale našli sa aj skrčenci, pri ktorých sa predpokladá, že boli príslušníkmi iného etnika alebo boli telesne postihnutí. U tých, ktorí mali ruky skrížené na hrudi, sa predpokladá náboženská orientácia na kresťanstvo. Najzaujímavejší bol dvojhrob, v ktorom bol dodatočne pochovaný príbuzný a trojhrob, v ktorom bola matka s dvoma novorodencami. V hroboch sa našlo aj množstvo darov, medzi šperkmi najmä náušnice, zlaté a bronzové náušnice, náramky, nákrčníky, polmesiačikovité prívesky na korálkoch, z ostatných vecí sa najčastejšie vyskytovali železné nože, britvy, kresadlá, pracky, kovania opaskov, gombíky, súčasti bojovníckej výstroje, ako napr. ostrohy. Z rituálnych zbraní to boli meče, šable, kopije, oštepy, železné hroty šípov, sekety-bratice – najstaršie slovanské zbrane a okrem týchto sa našlo množstvo predmetov poľnohospodárskeho charakteru, ako kosáky asymetrické radlice, drevené vedierka a nádoby.
Názov obce od pôvodnej podoby až po súčasnosť
1251 - prvý záznam – hovorí sa o obci Cheka ako o sídle rybárov Nitrianskeho hradu
1259 - spomína sa Chokovy. Pomenovanie sa vyvodzuje z výrazu Čege alebo aj Cégek čo označuje zariadenie na chytanie rýb
1549 - osada Chekey patrila do nitrianskeho biskupstva
1742 - prvý poslovenčený názov obce a to vo forme Csakajowcze zaznamenal Matej Bel vo svojich spisoch
1774 - neskôr sa spomína ako Csakajowitz a potom Czakajowcze
Významné etapy v rozvoji obce
1156 - prvá zmienka o obci
1251 - prvý záznam o obci
1401 - bola vystavená listina, v ktorej sa rybárom dovolilo postaviť hrádze pre dve väčšie nádrže dažďovej vody
1431 - týmto územím prechádzali husitské vojská a ony pravdepodobne vybudovali okolo kostola kamenné opevnenie
1549 - osada Chekey patrila do nitrianskeho biskupstva
1576 - osada bola vypálená a ujarmená Turkami
1582 - ovládali tunajší poddaní, ale taktiež aj osadu Jabtelke
1606 - prechádzali obcou bočkajovské vojská, ktoré bojovali proti Turkom
1641 - domáci najímali od nitrianskej kapituly osadu Perk medzi Jelšovcami a Kiklósom a vlastnili les v drážovskom chotári Berek
1626 - bývalo tu 27 sedliackych, 2 železiarske rodiny a 6 usadlostí bolo pustých
1697 - prestavba katolíckeho kostola sv. Kataríny Alexandrijskej
1715 - v osade žilo 12 sedliackych a 11 podželiarskych rodín
1805 - obcou prechádzali Kutuzovské vojská
1830 - smrť mnohých občanov a detí na choleru. V obci sa musel na písomný príkaz vyzabíjať všetko dobytok.
1848 - všeobecná obnova dediny po vojnovom období
1880 - zbúrali Erdodyho kaštieľ
1896 - ruženičiarsky spolok dal postaviť sochu Panny Márie ruženičiarskej
1913 - postavili budovu školy
1914 – 1918 – v 1. sv. vojne zahynulo 36 občanov našej obce
1925 - založená obecná knižnica
1930 - továrnik Baťa zo Zlína chcel postaviť továreň, ale zastupiteľstvo mu to nedovolilo
1940 - zakúpenie prvého rádia v dedine – občania sa zozbierali
1939 – 1945 – v 2. sv. vojne zahynuli 4 občania našej obce
1945 – 31. 3. oslobodená obec Čakajovce sovietskou armádou
1946 - v obci bola vytvorená Materská škola
1956 - začala sa stavať novostavba pekárne
1960 - výstavba základnej školy v obci
1981 - výstavba športového areálu pri základnej škole
1991 - v centre obce sa za účasti politických a cirkevných predstaviteľov nášho štátu slávnostne odhalil pamätný dvojkríž padlým v oboch svetových vojnách
1994 - zahájenie výstavby plynofikácie obce
1999 - zahájenie výstavby kanalizácie v obci
Kroj čakajovských občanov
Obyvatelia Čakajoviec nosili v minulosti kroje, ktoré boli typické pre ich región. Ženy i muži sa v minulosti pri rôznych slávnostných príležitostiach obliekali do sviatočných krojov, ktoré sa dodnes zachovali vo vitrínach Slovenského národného múzea v Martine. V pracovných dňoch si obliekali oblečenie typické pre minulé roky.
Muži nosili na hlavách „širáky“ s veľkou strechou. Ozdobené ich mali stuhou, cez ktorú bola otočená pletená šnúrka zakončená uzlami v podobe žaluďa. Klobúk bol plstený a ten si dávali na hlavy len vo sviatočných dňoch. Pod zdobenou košeľou, ktorá bola z konopného vlákna a bohato vyšívaná, nosili tzv. „trigá“ bielej farby. Košeľa mala úzke i široké rukávy. Na spodnej časti boli poprišívané kostené gombičky. Golier bol až po bradu a zdobili ho nádherné vzory. Zapínal sa „žinenkami“ – mašličkami červenej farby. Nohavice tiež nazývané „galoty“ sa vyrábali z kangóru čierneho ako uhoľ. V robotné dni sa nosili nohavice šedej farby. Miesto ponožiek si obkrútili okolo nôh tzv. „onuce“ – handry so starých vriec. Na nohy si obúvali čižmy s vrzgáčmi. Vrch čižiem zdobili pleteným koženým „trojakom“, ktorý ukončili na prednej časti gombíkovou ozdobou. Do práce si obúvali „štíble“ z hovädzej kože. Okolo domu nosili „drevenice“, do ktorých si dávali vatový rukáv, alebo slamu, čo používali miesto ponožiek. V čižmách – dreveniciach sa na fašiangy veselo tancovalo. Na košeli nosili vestu zdobenú pestrými gombíkmi. Muži v zime nenosili zimné kabáty. V minulosti si obliekali haleny z ovčej vlny. Cena celého obleku sa v roku 1937 pohybovala oko 380 Kčs.
Ešte krajší a vyzdobenejší kroj nosili ženy. Dievčatá si česali vrkoče a vypletali si ich „ihličkami“. Do vlasov si uväzovali pestré stužky. Vydaté ženy nosili na hlavách čepce. Vo sviatočných dňoch si dávali čepce vyzdobené šnúrkami, čipkami, korálikmi. Mladá nevesta nosila „partu“. Boli to stuhy červenej farby. Na slávnostné príležitosti nosili prekrásne zdobenú vestu. Sukne boli skladané zo štyroch až piatich vrstiev. Do zimy nosili vlniaky a staršie ženy farbisté kožuchy.