1951
Politická aktivita sa neustále zlepšovala, vďaka dobrej organizácii DO KSS. Úradníkom na MNV sa stal Jozef Šípoš. Referenta pre otázky výživy robil Jozef Bojda. Na JRD sa brigádnicky zapájali do práce uvedomelí členovia strany, pretože bol nedostatok pracovníkov.
Žiaci školy taktiež pomáhali v prácach im úmerných, Stále platil lístkový systém na potravné články a textil. Novinkou boli zriadené úrady obvodných tajomníkov, do ktorých boli určení OV KSS najschopnejší členovia KSS. Aj z našej obce odišli na školenie traja členovia strany a to Kollár Pavol, Bojda Michal a Bojda Štefan. Títo po absolvovaní školenia mali byť pridelený do niektorých obcí za obvodných tajomníkov. Do našej obce prišiel za takéhoto tajomníka s. Michal Krajči z Chrenovej. Za predsedu MNV bol opäť zvolený s. Jozef Latečka. Koncom roku s. tajomník Krajčír odišiel z obce , miesto neho bol ustanovený s. Jozef Kováč, obyvateľ obce Šurianky. Tento bol veľmi aktívny. Na JRD bol prvýkrát zhotovený spoločný stoh slamy, čo bolo tiež krokom k združstevneniu. Cez rieku Nitru bol zhotovený nový betónový most, takže provizórium mohlo byť odstránené. Miestne JRD prevzalo ďalšiu pôdu do vlastníctva.
1952
V tomto roku nebolo nijakých mimoriadnych udalostí. Jediným vážnejším rozruchom bolo rozšírenie infekčnej žltačky, ktorá postihla viacej detí.
Miestne JRD prešlo na 3. typ. Predsedom družstva sa stal súdruh Jozef Šípoš, ktorý potom odišiel na vyššiu funkciu a predsedom sa stal koncom roka s. Martin Tóth.
1953
V zimnom období sa rozprúdila prednášková činnosť, za cieľom vzdelávania občanov. Taktiež schôdzková činnosť sa stala kvalitnejšou svojou náplňou. Občania boli vzrušení smrťou nášho prvého robotníckeho prezidenta s. Klementa Gottwalda, ktorý zomrel 14. marca.
O týždeň bol za prezidenta zvolený s. Antonín Zápotocký. Z iných zaujímavostí treba spomenúť zmenu peňazí a to každému občanovi sa zmenilo do výšky Kčs.- 500 v pomere 5:1 a nad 500.-Kčs v pomere 50:1. To značí že za každých starých 5.-Kčs, resp. 50.-Kčs dostal jednu novú korunu. Spočiatku bol z toho chaos. No neskoršie si na to ľudia zvykli. Každý sa potešil zrušeniu lístkového systému a to jak na potraviny, tak i na textílie. Pritom však ceny boli dosť vysokí, takže sa zdalo, že na lístky bolo lepšie nakupovať. V priebehu roka bol zriadený Výbor žien pri MNV v obci, ktorý hneď spočiatku začal vyvíjať dobrú činnosť vďaka niektorým agilným ženám z výboru. Aj športová činnosť mala stále stúpajúcu tendenciu. Dovtedajšia núdzová trieda bývalej Národnej školy bola adaptovaná na kinosálu. Kino si dalo názov Pokrok Čakajovce. Premietali sa 3 razy týždenne filmy, ktoré najmä spočiatku boli veľmi navštevované. Predstavenia boli v stredu, sobotu a nedeľu. K 1. septembru doterajšia Národná škola bola premenovaná a zároveň organizačne upravená na Osemročnú strednú školu. Na školu boli pričlenení aj žiaci z Jelšoviec, ktorý dovtedy dochádzali na bývalú meštiansku školu do Výčap – Opatoviec. Na základe toho bol reorganizovaný aj učiteľský kolektív. Riaditeľ školy zostal Ladislav Švikruha, za jeho zástupcu bola menovaná Oľga Malecká. Učiteľmi školy boli: Gabriela Švikruhová, Anna Púchovská, Pavla Minárová, Katarína Tóthová, Ernest Jarolín, Karol Mudrák, Lýdia Prídavková. Žiaci ešte stále vykonávali brigádnickú činnosť na JRD
1954
Demokracia procesu v našej vlasti stále pokračovala. Prejavilo sa to najmä na voľbách 16. mája, kedy prebiehali voľby do Národných výborov. Tajomníkom MNV sa stal s. Pavol Kollár, predsedom s. Jozef Šípoš. Súdruh Kollár dovtedy robil funkciu tajomníka v susednej obci v Zbehoch.
Súdruh Šípoš bol zároveň i poslancom ONV za našu obec v Nitre. Predsedníctvo MNV prevzal od s. Jozefa Latečku. 28. novembra boli voľby do Národného zhromaždenia. Bola jednotná kandidátka do NF. Za poslancov boli navrhovaní najosvedčenejší pracovníci, tak niet divu, že spoločná kandidátka získala 100% zvolenie.
1955
V roku vyvrcholila prvá päťročnica, ktorá znamenala obohatenie nášho národného hospodárstva. K 1. januáru bolo prevedené sčítanie poľnohospodárskych zvierat. U súkromného sektoru bolo:
Hovädzieho dobytka: 243 kusov, z toho 147 kráv
Ošípaných 549 kusov, z toho 38 prasníc
Sliepok 1101 kusov
Husí 359 kusov
Koní 75 kusov
Kôz 56 kusov
Na JRD bolo:
Hovädzieho dobytka: 34 kusov, z toho 11 kráv
Ošípaných 39 kusov
Koní 6 kusov
V priebehu roka bol doplnený výbor žien. Predsedkyňou sa stala Agneša Škodová, podpredsedníčkou Anna Mikušíková. Výbor žien okrem iného zabezpečoval tiež plnenie dodávok vajíčok a mlieka. Za cieľom získania pracovných síl do JRD sa poskytoval náborový príspevok. V tomto roku bol vybudovaný kravín na JRD. Budoval ho murársky majster Štefan Tóth. Dobudovala sa aj budova kina, s prístavbou na premietanie filmu. V miestnostiach bývalej maštale po majiteľovi Steltenpohlovi sa zbudovala pec na námezdné pečenie chleba. Chlieb bol výbornej akosti a piekli v nej aj občania z okolitých obcí. Na MNV bola pribratá nová účtovníčka Emília Tóthová z Jelšoviec, ktorá sa v čase nástupu ukazovala ako veľmi spôsobilá pracovníčka, no neskoršie sa ukázalo, že robila veľa finančných machinácií, za čo bola zatvorená.
1956
Rok sa vyznačoval slávnostným vstupom do druhej päťročnice, ktorá bola vyhlásená na roky 1956 – 60. Hneď spočiatku bol v obci kurz pre negramotných občanov, Tým bola negramotnosť úplne odstránená. V obci bolo zriadené agitačné stredisko.
Prvým vedúcim AS bol Ladislav Švikruha. Náborový príspevok na získavanie stálych pracovníkov v JRD činil 5000,- Kčs, pre toho kto sa zaviazal trvale pracovať v JRD aspoň 5 rokov. Predsedom sa stal Alojz Mako, tunajší obyvateľ, ktorý ako zamestnanec firmy Arma – betón, kde robil úkolára a bol veľmi uvedomelí, dobrovoľne prešiel pracovať do poľnohospodárstva. V tejto funkcii sa osvedčil. Účtovníkom na JRD bol s. Eduard Sopko. Členovia družstva boli spočiatku nepravidelne odmeňovaní a ich zárobky nízke. No neskoršie sa situácia veľmi zlepšovala. V susednom Maďarsku vypukla kontrarevolúcia. Reakčné živly sa ujali moci, ale vďaka pomoci vojskám zo ZSSR bola kontrarevolúcia rýchlo zlikvidovaná. 12. júna boli voľby do Národného zhromaždenia, Slovenskej národnej rady a národných výborov všetkých stupňov. Bola schválená jednotná kandidátka pre celý Národný front. Opäť boli v našej obci kandidáti 100% zvolení. V roku sa začal budovať betónový chodník od hostinca po kostol. Súčasne sa začala budovať novostavba pekárne. Na cintoríne sa začala stavať malá márnica.
1957
Bol rokom veľkej aktivity k voľbám do národných výborov. Tieto boli 19. mája. Kandidáti NF boli zvolení jednomyseľne. Hlasovalo sa zväčša verejne. Bolo zvolených 18 poslancov. Za predsedu bol zvolený Jozef Šípoš. Za tajomníka Štefan Bojda.
Za členov rady s. Kollár Pavel, Káčer Michal, Bojda Ľudovít, Bojda Michal, a Anna Mikušíková. Boli zriadené tri komisie: poľnohospodárska, finančno – rozpočtová a školstva a kultúry. Do užívania bola odovzdaná novovybudovaná moderná pekáreň, ktorú vybudovala Jednota, Ľudové spotrebné družstvo v Nitre. Pekáreň zásobovala široký okruh veľmi dobrým chlebom a pečivom. Pripravovala sa výstavba požiarneho skladu v akcii „Z“. Veľmi dávno čakaný projekt obchodných domov sa stal tiež skutkom. Jednota pripravovala výstavbu predajní na bývalom ihrisku, ktoré sa presťahovalo k rieke Nitre. Staré predajne už nevyhovovali ani po stránke hygienickej a priestorovej. 5. októbra bolo vyhlásené celo obecné JRD. Predsedom bol Alojz Mako, ekonóm Teodor Gajdošík. Bola prevedená hospodársko-technická úprava chotára /HTV/ kde sa sústredil všetok hovädzí dobytok. Do celo obecného JRD vstúpili všetci občania, okrem Alojza Lahučkého. Obec za vzorné plnenie dodávok a plnenie si povinností dostala odmenu a to rozhlasový prístroj a televízor, ktorý bol vtedy ešte novinkou. JRD veľmi pomáhala strojnotraktorová stanica v Chrenovej. Z celoštátnych udalostí treba spomenúť smrť prezidenta Antonína Zápotockého. Za nového prezidenta bol zvolený Antonín Novotný.
1958
Hospodársky technická úprava pozemkov bola skončená až 21. januára. JRD vlastnilo 394,5 ha pôdy. V roku začala projekcia novej školskej budovy. O túto sa najviac zaslúžil vtedajší predseda ZRPŠ Krištof Sušanský a tajomník MNV Pavol Kollár, s riaditeľom školy L. Švikruhom.
V zime boli zriadené ľudové kurzy ruštiny pri Osemročnej strednej škole, aby sa naši občania oboznámili s kultúrou našich priateľov. Z príležitosti 40. výročia vzniku ČSR sa urobili veľké manifestačné oslavy. Večer pri táborovom ohni predniesli prejav funkcionári obce a lampiónovým sprievodom obcou slávnosť vyvrcholila. Na počesť bolo vysadených 200 ovocných stromov. Taktiež sa organizovali zbery odpadov. V treťom štvrťroku sa započalo s výstavbou miestneho rozhlasu. Ústredňa bola vybudovaná v miestnosti NV. V tomto období sa obzvlášť vyznamenala odbočka športového oddielu hádzaná dievčat. Pod vedením Jirího Bártu súťažila v krajskej súťaži.
1959
Začiatkom roka sa previedla revízia hospodárenia na MNV, kde účtovníčka spreneverila čiastku do 70 000.- Kčs. Svojou nedbanlivosťou boli zapletení do sprenevery aj dvaja tajomníci MNV a to Kollár Pavol a Bojda Štefan, ba i niektorí iní občania.
Vinníci boli posúdení na náhradu škôd a na osobných trestoch. Účtovníčka Tóthová dostala 2 roky, Kollár 10 mesiacov, Bojda 8 mesiacov, pracovník banky Ján Vnuk 1 rok a ostatní obžalovaní boli odsúdení na podmienečné tresty. Zastupovaním tajomníka bol poverený s. Michal Bojda. Poverený zastupovaním bol do 1. júla 1959 odvtedy sa stal tajomníkom definitívne. Za účtovníčku bola prijatá Edita Sopková z Lužianok. MNV sa presťahoval do konfiškálu po Rolfesovi, kde je odvtedy stále. Na Osemročnej strednej škole bola zmena v tom, že s. Oľga Malecká, zástupkyňa riaditeľa školy odišla do Nitry na školu pri Pedagogickej fakulte. Na jej miesto bol za zástupcu riaditeľa školy ustanovený s. Ján Chochula. 7. novembra na počesť VOSR prebiehala obcou štafeta mieru a priateľstva so ZSSR.
1960
V tomto roku bola postavená požiarna zbrojnica. Práce boli prevádzané brigádnicky. Štátna poisťovňa poskytla výpomoc vo výške 10 000.- Kčs. 6. marca bola z príležitosti MDŽ v kultúrnom dome slávnosť žien.
Mnohodetné matky dostali pamätnú medailu a kvetinový darček. 1.mája boli občania manifestovať na oslavách v Nitre. V roku bola usporiadaná telovýchovná slávnosť II. Celoštátna spartakiáda. Zúčastnili sa jej žiaci našej školy veľmi úspešne. Do popredia začala stúpať otázka starostlivosti o občanov cigánskeho pôvodu. Najmä o deti cigánskeho pôvodu bolo všestranne postarané, aby sa neopakovali smutné časy kedy tieto boli zanedbávané a odstrkované. Stavba budovy novej školy sa dokončovala. Na vyčistení priestorov a okien pracovalo veľa občanov najmä žien z tunajšej obce. Stará škola bola adaptovaná pre zdravotnícke účely. Bolo v nej starostlivosťou MNV a ochotou občanov vytvorené novozriadené Detské zdravotnícke stredisko a v druhej časti Kultúrny dom. Do obvodu zdravotníckeho strediska boli pričlenené aj susedné obce Jelšovce a Lužianky. Na JRD bola vybudovaná odchovňa mladého dobytka a výkrmňa ošípaných. 12. júna boli voľby do NV, SNR a NZ. Vtedy sa stal prvý raz v histórii obce poslancom NZ občan našej obce. Bol to Alojz Bojda, predseda JRD. Do národného výboru bolo jednomyseľne zvolených 17 poslancov.
Predsedom MNV sa stal Jozef Šípoš, tajomníkom MNV Bojda Michal. Radu MNV tvorili s. Mako Alojz, Bojda Ľudovít, Ivančík Vincent, Petrášová Júlia a Bíro Matej. Poslancom za obec v okresnom národnom výbore bol s. Jozef Šípoš. 5.- 6. júna bola celoštátna konferencia KSČ zameraná na prípravu III. päťročnice. Žiaci všetkých škôl od 1. septembra dostali od štátu učebnice a školské potreby úplne zadarmo, čo značilo veľký krok na zvýšení vzdelanosti obyvateľstva a starostlivosti o mládež. Deti zamestnaných rodičov boli vo veľkom v letných mesiacoch odosielaní na rekreáciu. Na tunajšej škole bola olympiáda, ktorá sa pravidelne opakuje v obciach Zbehy, Lužianky, Nové Sady a Čakajovce. Z udalostí v našom štáte, ktorá mala veľký ohlas aj u našich občanov, treba uviesť, že bola prijatá socialistická ústava a premenovanie nášho štátu na Československá socialistická republika, v skratke ČSSR. V obci bola i ďalšia slávnostná udalosť. 1. septembra 1960/61 bolo slávnostné otvorenie novej budovy školy. Bola vystavená 13 triedna škola, ktorá bola zatiaľ z úsporných opatrení bez telocvične a družiny. Tieto majú byť v priebehu 10 rokov dobudované. Bola vytvorená tiež 9. trieda, do ktorej boli zaškolení i žiaci susednej obci Hruboňova. Na škole pôsobilo 16 učiteľov. Na bývalom konfiškáte v doterajšej budove školy zostali dielne pre pracovné vyučovanie a do druhej polovice bola premiestnená Materská škola, ktorá si dala adaptovať miestnosti pre svoje účely. Na jeseň sa do budovy novostavby vlámali neznámi páchatelia, ktorí narobili škody v čiastke vyše 2000.- Kčs.